Intimity - fotografická výstava 2011

INTIMITY 2011 - fotografická výstava, Kafe Scherz, Bratislava

Kafe Scherz, Partizánska 2, Bratislava od: 08. 03.2011 do: 14.04.2011 Výstavný projekt Intimity predstavuje tvorbu skupiny mladých fotografov, študentov Súkromnej školy dizajnu v Bratislave. Autori ťažili z vlastných skúseností, pozorovaní a zážitkov, z ktorých vytvárali osobité autentické koncepty. Spoločná téma intimita nadobudla v ich podaniach rôznorodosť, vlastnú významu slova. Stáva sa intimitou človeka jedinca, samostatnej jednotky, páru mladých ľudí žijúcich pod jednou strechou, intimitou rodiny, alebo príbehom vecí. Rovnako sa však nebráni sexuálnemu významu. Kolekcia čiernobielych fotografií Leny Adamčákovej nás dostáva do intímneho sveta autorky. Obrazy plné svetla sú výpoveďou o jej vzťahu s partnerom alebo o ich spoločných chvíľach. Sú prepisom jej pozitívnych pocitov, aktuálneho životného naplnenia či jednoducho šťastia. Pozornosť v kolekcii sústredila na detaily, fragmenty spomienok alebo tie stále veľmi intímne, pre ňu podstatné momenty. Séria fotografií Ivany Durkáčovej, nazvaná “This is my alibi”, sa ponára do vizuálnych spomienok, ktorých emotívnosť tkvie v okamihu vzniku toho ktorého záberu a teda v danej chvíli života páru. Je spoveďou o vzťahu ženy a muža, ktorý skončil no možno sa ani nikdy nezačal. Pohľady do súkromia, detaily používaných predmetov, momentky a to všetko akoby náhodne zvečnené kompaktným fotoaparátom. Nakoniec divák na fotografiách malého formátu už len márne hľadá dátum pamätnej udalosti. Ľuboš Kotlár zameral svoju pozornosť na človeka, jedinca, na introspekciu portrétovaného, ktorého obraz vidíme vďaka jeho odrazu v zrkadle. Autor však svoj zámer neprezrádza, zrkadlo si ponecháva ako svoju pomôcku. Portrétované osoby neštylizuje, no pomocou mokrých a suchých plôch zrkadla zvýrazňuje a potláča vždy určité časti obrazu, pre posilnenie pôsobenia výrazu osobnosti. Súkromie a teda intimitu svojho blízkeho aj ďalekého okolia narušil a zaznamenal Marek Neumahr ako citlivý dokumentarista. Prenikol do života pozorovaných ľudí a rôzne reálne životné, navonok spolu nesúvisiace situácie pretavil do fiktívnych príbehov. Neobmedzuje sa na jeden uzatvorený priestor, bytovú jednotku, ale vychádza aj to exteriéru. Vžíva sa do úlohy voayera alebo sa stáva účastníkom príbehu, a tak jeho pohľad cez objektív fotoaparátu zastupuje pohľad vždy jednej z postáv. Súžitie rodiny, či členov jednej domácnosti, zachytil Ján Skaličan prostredníctvom série čiernobielych inscenovaných záberov. Postavy jeho príbehov nikdy nevidíme úplne, niekedy ich reprezentujú len predmety, viac či menej ich symbolizujúce. Diváka necháva v očakávaní a poskytuje mu priestor aby si zobrazené situácie či pohľady do intímneho sveta interpretoval sám. Súbor fotografií s názvom “Záhrada rozkoší” Simony Petrlovej, je inšpirovaný rôznymi podobami dekadencie ako aj projektom Decadence Now! Vzdáva hold Nobuyoshimu Araki, pokračuje v jeho výskume ženskej telesnosti, objavovaní estetiky tela a prechádza až k erotike a sexuálnym praktikám. Živelné prežívanie rozkoše štylizuje do umelých kompozícií, v závere pôsobiacich ako tajný, intímny vreckový denník. Michal Štofa