LYŽIARSKY 2012
LYŽIARSKY 2012
Aj keď som sa zo začiatku vôbec netešila na tento celoškolský výlet, nakoniec to dopadlo nad moje očakávania. Dobrá nálada sa začala šíriť už v autobuse cestou tam. Niektorí síce ešte dospávali prebdenú noc, ale väčšina žiakov sa už pozoznamovala, klebetila a plánovala program na nasledujúci týždeň.
Po strastiplnej ceste sme konečne prišli do nášho pekného, novozariadeného hotela. Kopy snehu, čistý vzduch a krásny výhľad nám mnohým vyrazil dych. Rýchlo sme si zložili tašky na izbách a šli sme sa naobedovať. Zvláštne pripravené jedlá našim mlsným jazýčkom nie vždy vyhoveli, ale keďže sme prišli kvôli lyžovaniu, snowboardovaniu a spoločne strávenej zábave, tak sme tento fakt jednoducho odignorovali a stali sme sa pravidelnými zákazníkmi neďalekej pizérie.
Prvý deň nebol veľmi bohatý na lyžovanie, ale zato sme sa poriadne nasmiali a vyváľali v snehu. Večierku sme mávali od 22. hodiny a budíček bol nastavený na zabijackých sedem hodín ráno. Nasledovali raňajky, jedáleň plná nevyspatých zombiekov, chystanie sa na svah a beh na skibus. Tí usilovnejší brázdili svah v neuveriteľných mrazoch a my, pohodlnejší ,sme ich radšej pozorovali z baru. Točili sme kolá horúcej čokolády a ovocných čajíkov. Nasledujúci deň prebiehal v podstate rovnako.
Vo štvrtok sme šli na prechádzku okolo Štrbského plesa a vyjedli sme zásoby pirohov v miestnej reštaurácii.
Posledný večer sme si užili na 120%, od smiechu nás boleli bruchá a sánky ešte celé týždne. V piatok sme ešte raz navštívili svahy Vysokých Tatier. Posledná horúca čokoláda, posledný pohľad na pýchu Slovenska a už nás čakala cesta domov. V autobuse sme boli radi, že už ideme domov, lebo sme boli vyčerpaní, ale aj smutní, že sa náš výlet už končí.
Čo k tomu ešte dodať? Len, že budúci rok ideme zase.
Dorota Valková