Dorota Holubová - Dúha v búrke

​DOROTA HOLUBOVÁ – DÚHA V BÚRKE
Vernisáž: 10. 12. 2024
12:00 - študentská vernisáž
18:00 - vernisáž pre verejnosť

Trvanie výstavy: 10. 12. 2024 – 24. 1. 2025
Kurátor: Ľuboš Lehocký
Galéria Sumec, Škola dizajnu
Ivanská cesta 21, Bratislava

/

Výstava Doroty Holubovej v Galérii Sumec predstavuje menší výber fofotografií z portrétno-dokumentárnej série Neskrývaná láska (2020-2023), obsahujúcej v knižnom vydaní (2023) celkovo 44 autentických portrétov a príbehov LGBTI+ ľudí zo Slovenska, a zároveň výber reportážnych fotografií z občianskych zhromaždení, ktoré sa uskutočnili bezprostredne po teroristickom útoku v bratislavskom podniku Tepláreň v roku 2022, pri ktorom boli z nenávisti voči queer ľuďom zavraždení Juraj Vankulič a Matúš Horváth a ťažko zranená Radka Trokšiarová.

Titul výstavy a kurátorské prepojenie dvoch formálne, žánrovo a výrazovo odlišných fotografických súborov metaforicky reflektuje bezútešné spoločenské, inštitucionálne a ľudskoprávne postavenie lezieb, gejov či transrodových ľudí a ich partnerských alebo rodinných vzťahov na Slovensku, politické zneužívanie queer osôb, nenávistné prejavy voči nim vrátane fyzického násilia či spoločenskú neochotu rešpektovať ich ako rovnoprávnych občanov a občianky alebo skrátka ľudí ako sme v spoločnej podstate my všetci bez rozdielu (búrka). Na druhej strane (dúha) hovorí aj o láske, rodinných vzťahoch, všetkým povedomej partnerskej každodennosti a príjemných pocitoch, keď sme s tými, ktorých milujeme, keď sa môžeme správať či jednoducho bez strachu byť, kým sme; teda o pohode a o slobode.

Zjednodušene, ale pre ilustráciu lapidárne povedané, Dúha v búrke je aj o tom, že po skvelom koncerte sa ti najodpornejším slovníkom vyhrážajú smrťou, pretože si transrodová dídžejka, po príjemnej večeri s partnerom vás na ulici zbijú, pretože ste dvaja muži držiaci sa za ruky, úrady nepovažujú vaše deti, ktoré milujete, za vaše, pretože ste otec, ktorý ich vychováva s ich druhým otcom, vaše milujúce mamy označí politik za pliagu spoločnosti, alebo si „len“ jednoducho nemôžete vychutnať dobrý obed bez opovrhujúcich pohľadov alebo komentárov kvôli akejkoľvek svojej inakosti.

Alebo vás počas párty na mieste, kde sa cítite bezpečne a prijatí, z nenávisti, cez ulicu, zavraždia.

Slovensko je krajinou s najmenšou mierou tolerancie a prijatia queer ľudí v Európe. Iba 37% populácie si myslí, že LGBTI+ ľudia majú mať rovnaké práva ako cisrodoví heterosexuáli (prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia, 2024). Slovami jednej z portrétovaných osôb z knihy Neskrývaná láska: „Je to u nás nahovno.“ (Neskrývaná láska, Tomáš, s. 37)

Tomáš však zároveň dodáva: „Keď však vidím skvelú prácu mojich priateľov aktivistov, to, ako tento boj s veternými mlynmi nevzdávajú, a pritom mali niekoľkokrát možnosť to vzdať, dáva mi to nádej.“ V tomto kontexte je ale mimoriadne dôležité, aby spomínaný „boj s veternými mlynmi“ nebol bojom iba queer ľudí za svoje práva. Musí to byť aj náš boj. Je načase, aby sme sa všetci stali aktivistami a aktivistkami, a to nie len za rašpekt a tie práva, ktoré pociťujeme ako „naše“, ale za práva všetkých, pretože Tomáš, Martin, Michal, Roman, Kristián, Eduard, Matia, Nela alebo Adela, Martina a ich deti a ďalší nie sú niekto cudzí, iní, nie sú to oni. Sú súčasťou spoločnosti, spoločenstva nás všetkých, sme to my, ľudia s rovnakými chybami i dobrými vlastnosťami.

Zviditeľňovanie a reflexia neprávosti, nie len tej, ktorá sa deje mne, ale aj tej, ktorá sa deje iným a vyžadovanie a usilovanie sa o spravodlivosť pre všetkých by malo byť úlohou každého a každej z nás. Vo svete založenom na rešpekte a inklúzii by sa totiž akákoľvek minorita nemala prispôsobovať väčšine, násilne sa „normalizovať,“ ale spoločnosť by mala vytvárať pre všetky dosiaľ znevýhodnené skupiny ľudí atmosféru, podmienky, možnosti a politiky, v rámci ktorých rozdelenie na väčšinu a menšinu, na my a oni založené na predsudkoch a diskriminácii eliminujeme. Možno sa to zdá naivné, ale ako vidíme na transparentoch z fotografií Doroty Holubovej, veríme, že lepší svet je možný, lepší svet je nutný.

Dorota Holubová sa svojou fotografickou prácou a aktivitami o tento lepší svet usiluje.

Ľuboš Lehocký

/

Dorota Holubová je portrétna a dokumentárna fotografka, víťazka Grand Prix Slovak Press Photo za rok 2023 a členka medzinárodnej siete pre reportážne a dokumentárne fotografky Women Photograph. Vyštudovala tvorivú fotografiu na Inštitúte kreatívnej fotografie Sliezskej univerzity v Opave a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala fotografickú stáž v Soule v Južnej Kórei a umeleckú rezidenciu v Cité des arts v Paríži. Medzi jej najvýraznejšie série patria Balifornia, Atlas žien, Neskrývaná láska, OMG alebo Adamove jablká. Vystavovala na Slovensku, v Českej republike, v Indonézii, Holandsku, Španielsku, Litve a Francúzsku. Od 10. decembra môžete jej výstavu vidieť v Galérii Sumec v Škole dizajnu na Ivanskej ceste 21 v Bratislave.

/

Výstavný program Galérie Sumec v roku 2024 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. FPU je hlavným partnerom projektu.