Alžbeta Kurdelová

1/2022

​Alžbeta Kurdelová študuje odevný a textilný dizajn na vyššom odbornom štúdiu.



Si už v treťom ročníku vyššieho odborného štúdia. Odkedy sa intenzívnejšie zaujímaš o módu a čo ťa na tomto odvetví dizajnu baví alebo zaujíma? Študovala si odevný dizajn aj na strednej škole?

Strednú školu som mala skôr s matematickým zameraním. Potom som študovala tri roky na univerzite v Londýne, odkiaľ som sa vrátila s tým, že sa chcem venovať odevnej tvorbe. Rok a pol som šila na zákazku, potom som si uvedomila, že technicky so svojou tvorbou nie som spokojná a sama sa nezlepším, preto som sa prihlásila na Školu dizajnu.

Odevnej tvorbe sa venujem zhruba od 15 rokov, kedy som ušila svoj prvý historický kostým na tanečné vystúpenia. Prvýkrát som rozmýšľala nad tvorbou vlastného strihu, nielen podľa Burdy, ako nám šila moja mama, keď som bola malá. Počas strednej školy som sebe aj kamarátom ušila rôzne veci, súčasné aj historické. Práve história ma fascinuje, v odeve aj v umení. Páči sa mi, ako bol odev tvorený na mieru pre konkrétneho človeka, tak kvalitne, aby vydržal desaťročia. Pri tvorbe odevu sa rátalo s tým, že módna silueta aj silueta človeka sa môže zmeniť, takže vo švoch nechávali materiál na to, aby sa odev dal ľahko pretvoriť a nemusel vyhodiť. To je niečo úplne iné, než vidíme v súčasnom svete rýchlej módy.

Vyvinul, alebo zmenil sa nejako tvoj pohľad na odevný dizajn počas štúdia na Škole dizajnu? Kto, alebo čo pomáhalo formovať tvoje názory na módu?

Myslím, že moje názory sa skôr upevnili ako zmenili, ale moja vlastná tvorba sa formovala – hlavne vďaka diskusiám s učiteľkou hlavného predmetu Henrietou Tholt.

Nedávno si so svojou kolekciou bola ocenená v súťaži Nové tváre módnej scény a tvoje odevy vďaka tomu videlo na prehliadke aj publikum Bratislavských módnych dní. Mohla by si nám priblížiť priebeh takéhoto podujatia a povedať, aká to bola skúsenosť?

Téma súťaže bola „Zodpovedná krása“, prihlásila som sa s trochu upravenou kolekciou, ktorú som navrhla na odbore Odevný dizajn v zime. Už na odeve, ktorý som vytvorila do školy, som pracovala udržateľným spôsobom – upcykláciou starých odevov a využívaním čo najviac zvyškov použitých materiálov. Poslala som svoje návrhy a popis kolekcie a po pár týždňoch mi prišla pozvánka na prezentáciu finalistiek pred porotou. Tam sme prezentovali jeden hotový outfit z kolekcie. Viaceré z prezentácií mi nepripadali dostatočne dobre premyslené, čo sa týka udržateľnosti, ale prinútilo ma to zamyslieť sa hlbšie aj nad svojim postupom a myslím, že som vytvorila lepšiu kolekciu, než keby som nevidela konkurenciu. Potom sme mali mesiac a pol na výrobu zvyšných modelov a videa, ktoré približuje našu koncepciu.

V deň súťaže sme prišli na miesto podujatia (kostol Klarisiek) okolo obeda na fitting a generálku. Fitting bol veľmi stresujúci, modelky boli ešte chudšie než som čakala, bolo treba rýchlo rozhodnúť, ktorej obliecť ktorý odev a špendliť, aby im neboli príliš veľké. Večer to bolo ešte ťažšie, lebo som bola štvrtá v poradí a všetky moje modelky boli v kolekciách predo mnou, takže času bolo veľmi málo. Našťastie mi pomáhali študentky z maturitného štúdia, inak by som to určite nestihla. Akonáhle sa môj vstup skončil, opadol zo mňa stres a bola som šťastná a spokojná s výsledkom – bez ohľadu na ocenenie, ale som rada, že som ho dostala.

Podujatie nebolo dobre zorganizované, často málokto vedel, čo sa deje a časový sklz bol veľký. Osobne som nebola celkom vyrovnaná s tým, že sa takáto komerčná akcia odohrávala v kostole – keby aspoň zakryli kríže, aby bol ten priestor neutrálnejší. Taktiež som mala dojem, že nikoho z organizátorov ani porotcov téma zodpovednosti v skutočnosti nezaujímala, je to len téma, ktorá je teraz “v móde”. Intenzívne som si uvedomila priepastný rozdiel medzi svetom vysokej módy, ktorá tvorí na výstavy a prehliadky a svetom odevu, ktorý tvorí pre človeka. Ja patrím do toho druhého sveta, preto toto možno bola jediná prehliadka, na ktorej uvidíte moju tvorbu.

Aj keď som k podujatiu kritická, rozhodne to bola dobrá skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej. Určite odporúčam aj ostatným prihlásiť sa o rok, hlavne ak chce niekto patriť do sveta módy.

Aké máš plány po získaní absolventského diplomu? Chceš pokračovať na vysokej škole?

Plánujem sa vrátiť k tvorbe na zákazku. Baví ma hľadať, aká silueta a aké farby sú najlepšie pre konkrétneho človeka, vidím zmysel v tvorbe, na ktorej sa zákazník spolupodieľa. Potom si ten kus odevu aj viac cení, rád ho nosí a ja viem, že to bola dobrá investícia materiálu, času a námahy. Taktiež sa chcem venovať tvorbe historických a divadelných kostýmov. K tomu sa ešte musím naučiť veľa remesla. Okrem toho mám miesto na konzervatóriu, kde budem od budúceho roka študovať spev, takže plánov je veľa.

Čomu okrem odevnej tvorby sa venuješ vo voľnom čase?

Venujem sa spomínanému spevu, vážnej hudbe, a vediem skupinu historického tanca. Digitálna doba nám veľa dáva, ale aj veľa berie. Cez (nevizuálne) umenie sa môžeme aspoň trochu vrátiť ku zmyslovému vnímaniu sveta a seba vo svete. Taktiež to rozvíja schopnosť spolupráce, kolektívnej snahy o niečo krásne a dobré. Každému to vrelo odporúčam skúsiť.

Môžeš nám odporučiť nejakú zaujímavú knihu, film, výstavu, podujatie?

Minulý rok som čítala dve zaujímavé knihy od autorky Kassia St Clair – The Secret Lives of Colour a The Golden Thread. Prvá sa venuje histórií farieb, či už farbivám, ako vznikli, aký bol ich význam, alebo jednotlivým odtieňom, s čím a prečo sa spájajú. Pohľad na farby ako farbivá je úplne iný ako dnešný, keď si synteticky vieme namiešať, čo len chceme. Druhá kniha sa podobne venuje látkam a vláknam – ľan, hodváb, vlna, bavlna, syntetika – a ako ovplyvnili históriu. Látka skutočne hýbala svetom oveľa viac, ako si vieme predstaviť dnes, keď sa tony textilu vyhadzujú. Obe knihy otvárajú oči.