Rastislav Sedlačík – Invisible Order
VÝSTAVA PREDĹŽENÁ DO 13. OKTÓBRA!
VERNISÁŽ: 14. 9. 2023
12:00 - pre študentky a študentov Školy dizajnu
17:00 - pre verejnosť
Trvanie výstavy 14. 9. – 6. 10. 2023
Kurátor: Ľuboš Lehocký
Galéria Sumec, Škola dizajnu, Ivanská cesta 21, Bratislava
—
Invisible Order
Rastislav Sedlačík sa prakticky v celej svojej tvorbe zaoberá krajinou, mestským prostredím, priestorom, v ktorom žijeme, alebo sa v ňom pohybujeme i takým, ktorý je z pohľadu človeka periférny, alebo zvyčajne na okraji nášho záujmu. Autora však zaujíma nie len vizuálna povaha krajiny alebo priestoru a jeho rôzne atribúty, ale aj naša skúsenosť s ním, jeho mentálny obraz a neviditeľné procesy, ktoré sa jeho vnímaním odohrávajú v mysli a napokon analýza a možnosti interpretácie týchto fenoménov prostriedkami vizuálneho umenia, najmä v oblasti maľby, kresby a ich expandovaných, intermediálnych presahov a podôb.
Úvodné dielo výstavy - Artist’s Insurance Portrait (2022) je autorovou maliarskou interpretáciou mobilom odfotených poznámok či schémy nakreslenej poisťovacím agentom na ich spoločnom stretnutí za účelom vysvetlenia princípu a výhod založenia poistky. Po tom, čo pri požiari autorovho skladu úplne zhoreli, alebo boli fatálne poškodené takmer všetky jeho diela, autor fotografiu tejto schémy premaľoval na veľký formát. Materiálnym podkladom maľby je banner – plachta, aké sa často využívajú na zakrytie, ochranu vecí pred nepriaznivým pôsobením prostredia, prachom, dažďom, skrátka pred poškodením. Také používal vo svojom zhorenom sklade aj sám autor. Banner je zároveň typickým reklamným nosičom vo verejnom priestore či v krajine, na ktorú zakrýva výhľad a parazituje v nej. Sedlačík tu s dávkou humoru reflektuje stretnutie s poisťovákom na pozadí vlastnej nešťastnej skúsenosti a všíma si, že schéma tak trochu pripomína hlavu, portrét človeka, kde jednotlivé textové okienka a línie vytvárajú obrys tváre, oči, nos… Výsledné dielo sa tak stáva aj ironickým komentárom k poisťovníctvu, reklame, ale aj k problémom umelca a širšie k nečakaným negatívnym udalostiam v živote človeka.
S požiarom nepriamo súvisí aj vizualita a spôsob autorovho uvažovania o obraze, o obraze krajiny, o priestore, ale aj o vlastnej tvorbe, ktoré časovo približne korešponduje s „poistnou udalosťou“. V dávnejšej, tu nevystavenej sérii Lapačov (2017-2018) autor umiestňoval do krajiny plátna a objekty, doslova lapače, na ktorých povrch sa procesuálne „zapisovala“, „odtláčala“, „lepila“ krajina, respektíve drobné čiastočky poletujúce vo vzduchu. Vznikol procesuálny záznam – obraz istého miesta a času v krajine. Po požiare v roku 2022, ktorého dôsledkom ostali z jeho diel iba obhorené torzá, používal Sedlačík neskôr aj tie ako záznamy či relikty udalosti, ktorá sa odohrala v jeho sklade na periférii mestskej krajiny, o ktorú sa zaujímal, a zároveň ako požiarom „zredukované“, „abstrahované“ obrazy obrazov, ktoré dovtedy vytvoril. Tie sa objavili napríklad na autorovej výstave ZA maľbou v Považskej galérii umenia v Žiline v roku 2022, ktorej de-/trans-formovaný virtuálny obraz sa na výstave v Galérii Sumec stáva glitchovým obrazom ixtého rádu: krajina – obraz krajiny – relikt obrazu – nové dielo – výstava – virtuálny obraz výstavy – nová výstava…
Tak ako požiar nezámerne „transformoval“ a „zredukoval“ jednotlivé autorove diela, aj on, avšak zámerne a premyslene stále viac transformuje, redukuje, abstrahuje a konceptualizuje obrazy krajiny, pričom hľadá, skúma a zachytáva neviditeľné systémy a poriadok, na ktorého kostre stojí naše vnímanie krajiny, obrazu krajiny, priestoru, a napokon, vo všeobecnosti aj vnímanie a reflektovanie samotného obrazu ako sa odohráva v našej mysli na pozadí zmyslovej a životnej skúsenosti alebo filozofického, umeleckohistorického a technologického kontextu.
Autor sa vo svojich súčasných „suprematistických“ krajinných kompozíciách niekedy na úrovni hmoty a techniky, nie však princípov, celkom zbavuje maliarstva, pričom tieto diela odkazujú aj všeobecne k žánru krajiny, ale aj k jeho vlastným minulým maľbám, ktoré zhoreli a na jednotlivé motívy z nich. Sedlačík tu výrazne pracuje so samotným médiom, s obrazom a jeho možnosťami reprezentácie
a so schopnosťou človeka vnímať a interpretovať videné v posunutých kontextoch a nových perspektívach pohľadu na krajinu, prostredie, priestor a ich obraz. Tento obraz autor radikálne, avšak bez rezignácie na jeho výtvarné, estetické kvality redukuje na nevyhnutnú kostru: horizont, povedomá kontúra, tvar, znak, naučený vzorec vnímania, pričom prostriedkami vizuálneho umenia testuje nosnosť týchto prvkov a ich neviditeľný poriadok.
Rastislav Sedlačík (*1980) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2011 absolvoval aj doktorandské štúdium. Od roku 2021 je vedúcim pedagógom Ateliéru 3EAM – tretieho expandovaného ateliéru maľby Katedry maliarstva VŠVU. Jeho tvorba, ktorej základom je maľba, smeruje do rozšíreného poľa: obrazy vystupujú v pozícii objektov, vstupujú do nich performatívne i časozberné prvky. Sedlačík zároveň maľbu prezentuje komplexnejšími modelmi – ako inštaláciu či prostredie. Ústredným motívom jeho diel sú nuansy mestskej krajiny, sídlisk či prelínanie urbánneho prostredia s prírodnou krajinou v perifériách. Napokon ho zaujíma samotný obraz (krajiny) ako taký a naša skúsenosť s ním.
-
Výstavný program Galérie Sumec v roku 2023 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. FPU je hlavným partnerom projektu.
-
FOTO: Ana Horníková
