Peter Huba - No time for art
PETER HUBA - No time for art
od 31.3.2011 do 30.4.2011
Výstavný projekt Petra Hubu - No time for art, je vyústením jeho kreatívnych aktivít v oblasti web dizajnu. Trojica výtvarných celkov vznikala ako vedľajší produkt pri práci na tvorbe webových stránok, alebo všeobecne ako produkt komerčnej práce a používania počítača či mobilného telefónu, bez prvotného zámeru vytvárať umenie. Proces generovania farieb pre internetové stránky prostredníctvom číselných kódov transformoval do online projektu Partner check!/Ladí neladí?, kde číselný kód nemá len prislúchajúci farebný odtieň, ale má aj majiteľa, teda osobu vlastniacu daný kód. V súčasnosti je pre človeka bežné a takmer prirodzené vlastníctvo mobilného telefónu (čo človek to mobil (pomaly), P. Huba) a telefónneho čísla (čo mobil to 6číslie (len to posledné 6číslie!), P. Huba), ktoré sa stáva akýmsi osobným číslom alebo identifikačným znakom jedinca vo virtuálnom svete tvorenom sieťou informačných technológií a médií. Šestica čísel zastupuje človeka, jeho osobnostné povahové črty, ktoré sú viac či menej podobné s črtami iného človeka. Huba tu použil technológiu, bežne využiteľnú pri html kóde, pre výskum pováh, ľudí, jedincov žijúcich v pároch či spojených inými rodinným zväzkami. Program generujúci farebný odtieň pomocou číselného kódu v tomto prípade spracúva osobné telefónne čísla dvoch ľudí. Výstupom sú farebné kompozície, zobrazené na monitore počítača, zostavené zo štvorice plôch, kde vizuálna teplota farieb je zobrazením či porovnaním charakterov, ich rozdielov a podobností a zároveň obrazom o ich živote (čo 6číslie to farba (vhexkóde), čo farba to človek (?), P. Huba). Séria printov inštalovaných na stenách galérie v úlohe závesného obrazu, predstierajúc prísnu estetiku geometrickej abstrakcie, je v skutočnosti archívom charakterov rôznych ľudí. Druhý predstavený celok tvorí séria autorských fotografií, či dnes skôr mobilných príspevkov a teda spontánnym a autentickým denníkom autora. Fotografická kompozícia vznikla teda aj tu použitím elektronického média, čerpajúc z neho jeho maximum. Priznaná pixelácia narúša vžitú vizuálnu predstavu o fotografii ako o čistom médiu, v súčasnosti poznanom takmer vždy s post produkčnou úpravou. Fotografiu využíva len ako médium pre vykreslenie konceptu. Tretím celkom je inštalácia, prezentujúca technologický prostriedok - počítač, klávesnicu, počítačovú myš a pracovný stôl. Huba to opäť zdôrazňuje vetu: No time for art - Nie je čas na umenie - no súčasne predstavuje ďalší vedľajší produkt elektronickej činnosti, ktorý však nevznikol v počítači ale používaním počítačovej myši priamo na pracovnom stole. Stereotypnými pohybmi elektronická pomôcka - myš - vytvorila svoju podobu či skôr podobu reálnej myši.
Michal Štofa, kurátor výstavy