Lucia Papčová - light.scape

Lucia Papčová – light.scape

Kurátor: Ľuboš Lehocký
Trvanie výstavy: 6. 9. – 11. 10. 2024

Vernisáž: 6. 9. 2024, 17:00
Galéria Sumec
Škola dizajnu, Ivanská cesta 21, Bratislava
www.galeriasumec.sk

LIGHT.SCAPE

-scape
suffix: used to form nouns referring to an area that has a particular character because of the type of things that can be seen, heard, smelled, or experienced in it, or to a work of art that represents such an area: landscape, cloudscape, dreamscape, mindscape, soundscape, lightscape…

light
1. noun: the brightness that comes from the sun, fire, etc. and from electrical devices, and that allows things to be seen
2. adjective: not heavy; not weighing a lot
3. verb: make bright; to produce light that makes an object or area bright or easy to see

Lucia Papčová je vizuálna umelkyňa tvoriaca najmä v médiach fotografie, videa a vidoinštalácie, ale aj objektu či sochy. Jej fotografické diela sú známe najmä krajinnými námetmi, za ktorými putuje, špecifickou prácou s clonou a expozíciou a záujmom o svetlo alebo jeho deficit, čo často ústi do monochromatickej, takmer abstraktnej vizuality jej fotografií, ako to na aktuálnej výstave vnímame aj pri triptichu Landscape Study #4 (2016), alebo diele Landscape 27 (2019). V týchto prácach referencia na reálnu, zmyslami vnímateľnú krajinu ustupuje zjavujúcej sa takmer abstraktnej kompozícii, zahalenej do odtieňov sivej (v minulosti často aj čiernej), väčšinou iba v detailoch pretrhnutej rozpoznateľným, alebo z hmly sa vynárajúcim tušeným fragmentom krajinnej štruktúry. Na recepčnej úrovni si tento koncept fotografie vyžaduje zvýšenú pozornosť publika, ktoré je nabádané pohybovať sa (zrakom, citom, pamäťou, predstavivosťou) v nuansách a subtílnych detailoch neznámej krajiny. Aj keď pri prvom, letmom pohľade vnímame najmä monochrómny, takmer abstraktný výraz diel, predmetná skutočnosť v nich nie je popretá, naopak, je ich východiskom. Papčová viditeľnú realitu fotograficky transformuje a jej obraz konštruuje formálnym znejasňovaním viditeľného, zrejmého a presného, čím paradoxne poodhaľuje to, čo je iba tušené, nezrejmé a ťažko vypovedateľné.

Autorka však posúva svoj fotografický a estetický, ale aj ľudský záujem o svetlo, priestor, čas a nevýslovnosť zakúšania niektorých aspektov bytia aj na ďalšiu úroveň. Sledujeme to pri trojici fotografií, ktoré vznikli priamym exponovaním negatívov bez použitia fotoaparátu na miestach, kde boli zabití civilisti počas ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Autorka negatívy osobne exponovala na miestach tragédií v Buči a Kyjeve a výsledkom sú mimoriadne silné, abstraktné meditatívne monochromatické fotografické záznamy (svetelných) prostredí, miest, kde vyhasli konkrétne ľudské životy. Andrij. Vera. Yevhenii.

Papčová v tomto prípade nefotografuje viditeľný priestor a objekty v ňom, od ktorých sa odráža svetlo (vďaka čomu ich vidíme), ale samotné svetlo miesta, svetelný časopriestor, svetelné podmienky v danom prchavom okamihu na konkrétnom mieste. Obraz tu vzniká bez autorkinho komponovania, skrátka ako odtlačok rozptýleného svetla „prítomného“ na danom mieste, dopadajúceho (odkiaľ až?) na svetlocitlivý materiál. Napokon, na miestach tragédií už „niet čo vidieť“, niet tu už „čo kompo-novať“, po vyhasnutých životoch ostalo doslova aj metaforicky prázdno, ktoré sa však Papčová snaží zachytiť a tým ho zároveň vypĺňa, pričom to robí s obrovskou citlivosťou, pietou, rešpektom a vedomím nevýslovnosti týchto tragédií. Ide tu o mimoriadne citlivé vyrovnávanie sa s nesmiernou ťaživosťou násilnej smrti, vyhasnutých ľudských životov, nepredstaviteľným citovým rozpoložením preživších a pocitu absencie zmyslu, ktorá sa vznáša vo vzduchu, „vo svetle“, ktorého odtlačok sa stáva jej autentickým svedectvom.

Zoči voči Papčovej fotografiám a ich popiskám, ktoré ich uvádzajú do tragického kontextu, zažívame kontrast verbálnej – faktografickej a vizuálnej – abstraktnej informácie, pričom to zásadné sa odohráva práve v mimopojmovom prežívaní vychádzajúcom z priestoru medzi nimi a našim skúsenostným komplexom, v našom vnútri. Okrem toho, čo sa z popisky dozvedáme, niečo zároveň vidíme, cítime (aj telesne), niečo si predstavujeme, niečo sa nám podvedome pripomína. Skutočný obsah a rozsah prežívania, ku ktorému tieto fotografie referujú, je nevýslovný, ale práve jeho stabilizácia umeleckými prostriedkami v diele nám umožňuje sa s touto nevýslovnosťou vyrovnávať a ponúka nám príležitosť pokúsiť sa vo svojom vnútri hľadať ako, alebo či je vôbec možné zmysluplne vyplniť tragické prázdno po vyhasnutom Svetle, Živote a Zmysle.

To všetko sa na výstave light.scape odohráva v kontexte prítomnosti diela Kamenné more (2021), objektu zostaveného zo starých trámov domu autorkinho príbuzného. Papčovej záujem o svetlo, čas a prostredie je prítomný aj tu. Drevo je totiž svojim spôsobom tiež citlivé na svetlo, čas a vplyv prostredia, ktoré ovplyvňujú jeho podobu a kvalitu. Vystavený objekt je zároveň zväčšeninou výsledku tvorivej hry jej syna, ktorý si z malých drievok skladá rôzne miniatúrne štruktúry či „sochy“. V tomto kontexte sa nám ukazuje aj ďalší, neviditeľný, ale dôležitý Papčovej záujem, ktorým sú vzťahy: medzi vecami – materiálmi – prostredím – časom – dianím – človekom – iným človekom, odohrávajúce sa medzi ktorýmikoľvek, alebo všetkými prvkami navzájom, podčiarknuté napokon vzťahom k limitom ich ľudského chápania, vrátane fyzikálnych a filozofických úvah o ne-konečnosti.

Ľuboš Lehocký

Lucia Papčová študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2006 – 2010) a na Akadémii výtvarných umění v Prahe (2009 – 2010). Titul Mag. Art. získala na Akademie der bildenden Künste Wien (2010 – 2013) a titul ArtD. získala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2010 – 2013). V roku 2009 sa stala laureátkou ocenenia Essl Award CEE VIG. Absolvovala rezidenčné pobyty v AIR Krems, Rakúsko (2012, 2013), Residency Unlimited, New York City, USA (2013), Artist in Residence, Banska St a nica Contemporary, Banská Štiavnica, Slovensko (2013). V tvorivých stážach pokračovala aj v roku 2017 v Civitella Ranieri Fellowship a v roku 2019 v CEE Calling Residency v Lendhauer Klagenfurt.

Výstavný program Galérie Sumec v roku 2024 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. FPU je hlavným partnerom projektu.

Foto: Stella Emmanuele Mitaľová