Juraj Puchovský - Autoportréty

Juraj Puchovský – Autoportrét

Po ukončení bratislavskej SŠUP, v rokoch 1997 – 2003 študoval na VŠVU vBratislave na Katedre voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (prof. Dušana Kállay).Napriek tomu sa venuje hlavne voľnej maľbe a neopúšťa klasické maliarske techniky, ako tu maľbu olejom. Jeho výtvarný prejav sa pohybuje v rovine figurálnej expresie, ktorá podporuje obsahovosť jednotlivých obrazov. Súčasná, tu predstavovaná kolekcia výtvarných diel Juraja Puchovského nazvaná Autoportrét, je z ostatného obdobia jeho tvorby a je nesporne akousi sondou, či výpoveďou o sebe, o svojom vnútri, o vzťahových reláciách seba s okolím, seba so svojím vnútorným Ja a o jeho Ja v prostredí. Ak sa pozrieme v skratke do minulosti, tak jedným z dôvodov vzniku autoportrétu bola v minulosti predovšetkým možnosť a snaha predviesť prípadným zákazníkom vlastné umelecké schopnosti. Existencia portrétneho zobrazenia, aj vlastnoručne zhotoveného, aj maliara psychologicky radila medzi zámožnejších obyvateľov, lebo vybavenie vlastného domu portrétom si mohli dovoliť šľachtici, alebo naozaj zámožní mešťania. Tvorba autoportrétu obsahuje tiež rysy introspekcie (sebapozorovania, metódy skúmania toho čo prebieha v mysli, vo vedomí. Zavádza ju v 17. stor. anglický mysliteľ John Locke) a sebahodnotenia. Maliar je nútený vložiť do svojho portrétu predstavu o sebe samom. Tento rys vystupuje do popredia v umení druhej polovici 19. stor. Toľko vami obľúbená internetová Wikipedia. Významný český teoretik umenia Otto M. Urban hovorí :“Autoportrét bol prvým hriechom umenia, prvým pokusom o nabúranie postavenia umeleckého ideálu“ a ďalej „ autoportrét bol pre radu umelcov jedným z hlavných tém ich tvorby, znamenal konkrétnu identifikáciu umeleckého diela a života jeho tvorcu. Stieral jasné rozdiely medzi ilúziou a realitou. Identita v autoportréte nepozná hranice“. Čo je teda Autoportrét, čo je Autoportrét Juraja Puchovského ? V každom prípade je to poznávanie seba samého, pozorovanie seba samého. Skúmanie svojich vlastných vnútorných pochodov a ich vzťahových relácií s okolitou skutočnosťou. Prepojenie toho čo Sme a to ho čo Je. Identifikácia sa voči okoliu a vtiahnutie okolitej reality do svojho vnútra. Je to možno bolestná, ale určite nesmierne intímna sonda do všetkých sfér a vzťahov osobného života. A ak pripustíme, že nie sme len My človek, ale aj My príroda, alebo aj My celé naše okolie, odrazu charakteristika pojmu Autoportrét dostáva ďalší rozmer a stáva sa omnoho širším s oveľa väčšou výpovednou hodnotou. Ak sa identifikujeme voči okoliu ako indivíduum s povedzme pozitívnymi vzťahovými reláciami k prírode, životnému prostrediu, alebo povedzme k inej skupine, spoločnosti, náš Autoportrét dostáva ďalšie charakterizačné znaky, ktoré dopĺňajú spektrum poznania seba, pozorovaného. Preto vizuálna stránka Autoportrétu u Juraja Puchovského je takpovediac nikdy nedokončená, či stále neukončená, neustále sa meniaca. Dostáva až akúsi kaleidoskopickú vlastnosť pri ktorej už momentálne položená farebná škvrna, či ťah štetca stráca na svojej aktuálnosti nie len ubiehajúcim časom a uhlom pohľadu, ale aj vzťahmi, ktoré prichádzajú a odchádzajú niekedy bez nášho pričinenia. Ako sám Juraj o sebe hovorí, že „sebapoznanie je nutnou zložkou starostlivosti – o seba a o svet“. Ak sa chceme správať k svojmu okoliu v určitých kvalitatívnych dimenziách je nesporne dôležité zvnútornenie sa a stotožnenie svojho vnútra s okolím. Je to akýsi bizardný svet určitého nadreálna, sveta nad, sveta mimo, lebo sebapoznávanie v určitom zmysle je aj odosobnením a pohľadom na Ja z uhlu Ty. Tento proces je v podstate nekonečný a tak aj Autoportrét Juraja Puchovského bude stále nadobúdať ďalšie rozmery.

Bratislava, apríl 2013, Peter Krivda Soliwarski