Zuzana Godálová - Až kam
Až kam…
11.12.2013 - 31.1.2014
Vidieť a chcieť vedieť, kde sa vlastne nachádzame, odkiaľ a kam to vlastne ideme, dokonca ponáhľame, je vec neľahká. Aj o to ťažšie uchopiteľná a pochopiteľná, ak nás obklopuje všadeprítomná nuda, prevládajúca všeobecná ľahostajnosť a nezainteresovanosť na sebapoznaní a poznaní vlastnej moci zmeniť daný stav.
Inštalácia Zuzany Godálovej na prvý pohľad pôsobí jednoducho a až obyčajne svojím videozáznamom každodennej situácie, dôverne známej každému z nás. Ukazuje totiž cestu, po ktorej prúdia v intervaloch autá. Pochybovanie, zneistenie videného vyvoláva inštalácia svojím jediným prvkom, znakom. Na okrajoch cesty divák vidí tiene stromov, ktoré vznikli projekciou umelých stromov zavesených v priestore galérie pred projekčným plátnom. Ako tiene jediných reálnych a fyzicky uchopiteľných predmetov vyvolávajú tušenie čohosi skrytého za realitou banálnej situácie, možno až temného vo svojej pravej podobe skutočnosti. Autorka inštaláciou reaguje na stav, ktorý ju vo svojom rodnom meste v Topoľčanoch bezprostredne obklopuje. Reaguje ako umelkyňa a občan v jednej osobe. Všíma si, ako sa mení mesto ako verejný priestor, kde však často prevládajú individuálne záujmy nad konaním v prospech verejnosti a ich životného priestoru. Paradoxom je, že moc svojvoľného konania toho, kto reprezentuje štát, pochádza od tých, na potreby a záujmy ktorých sa zabúda. Ale môže byť ľahostajnosť a nezainteresovanosť východiskom žitia a rozmýšľania? Ak zmiznú stromy na okraji cesty z našej prítomnosti svojvôľou niekoho, nezmizneme potom aj my? Nestaneme sa len tieňmi seba samých? Až kam smeruje táto cesta? Umenie bojovalo vždy proti ničote, hlúposti, bezmyšlienkovitosti a svojvôli mocných. Zuzana Godálová bojuje tým, čo má. Súčasnými umeleckými médiami a umeleckými názormi i postojmi, rozumom i srdcom. V tomto prípade, až kam bude smerovať jej umenie, sa netreba obávať. Naopak, môže byť príkladom pre umenie, ktoré má ambíciu vykročiť do priestoru bez nudy a ľahostajnosti a stať sa výzvou pre nás všetkých.
Mgr. Ingrid Barteková