Rozhovor so študentom Sebastiánom Janikovičom o dištančnom vzdelávaní

*

Sebastián je študentom Grafiky vizuálnych komunikácií na pomaturitnom vyššom odbornom štúdiu.

​
Akú máš zatiaľ skúsenosť s dištančným štúdiom? Dajú sa vôbec výtvarné disciplíny učiť na diaľku? Ako to riešia tvoji pedagógovia? Necítiš nejaký deficit?

Dištančné štúdium mi vyhovuje. Výhodou je, že na prácach môžem pracovať kde chcem, koľko chcem a kedy chcem. Samozrejme, je dobré mať nejaký time management. Deficit necítim, informácie si vyhľadávam aj sám a svojim tempom, alebo venujem viac času témam, ktoré ma zaujímajú.


Dištančné štúdium je teda pre teba pohodlnejšie…

Určite áno, nie som obmedzovaný napríklad zvonením na hodiny, ako som už spomínal, pracujem kde, kedy a koľko chcem a to isté platí aj pre iné dennodenné povinnosti a hobby. Čas, ktorý som vďaka tomuto nadobudol, využívam aj na samovzdelávanie v témach, ktoré ma zaujímajú.


V čom môže byť táto netypická situácia pre študentov ešte prínosná?

Ja som si našiel čas na aktivity a veci, na ktoré som donedávna čas nemal, pretože môj harmonogram vyzeral nasledovne: z postele do školy, zo školy na nákup, potom práca na zákazke, alebo riešenie úloh, potom nejaká posilka a zas do postele. Nemal som čas zastaviť sa a premýšľať, venovať sa iným veciam, rodine, kamarátom, priateľke alebo nejakému hobby. Vďaka aktuálnej situácii som tento čas konečne získal, aj keď zákaziek je menej a posilňovanie mi tiež veľmi chýba. Myslím, že študenti sa môžu tiež naučiť manažovať vlastný čas, sami si rozvrhnúť prácu a motivovať sa, prípadne prehodnotiť svoje hodnoty. Ja som napríklad za posledné mesiace zistil, že konzumujem zbytočne veľa a postupne som sa snažil to meniť. Uvedomil som si aj dôležitosť odboru, ktorý študujem v mojom živote, keďže rád by som svoj život prežil ako tvorca, nie len ako konzument. Túto myšlienku som mal v hlave už dlho, ale až teraz som mal skutočne možnosť pozastaviť sa nad ňou a niečo s tým urobiť. Takéto sebaspoznávanie môže byť prínosom pre každého človeka, nie len pre študentov. Situácia, v ktorej sme sa ocitli, navyše nemusí vyzerať až tak zle, keď človeku, ktorý pracuje od rána do večera zrazu poviete, že môže zostať doma a oddychovať, čítať si knižku, alebo sa venovať sebe, nejakému hobby. Určite nebude namietať. Problém je však vysvetliť človeku z čoho má žiť a za čo si má tú knižku kúpiť, keďže prišiel o príjem. Veľkú úlohu v nervozite ľudí určite zohráva aj každodenná neistota a náhle zmeny komunikované politikmi.

Tešíš sa opäť do školy?

Veľmi nie, takáto forma vzdelávania mi vyhovuje viac. Myslím si, že dištančné vyučovanie je niečo, nad čím by sa mohlo rozmýšľať aj do budúcna. Samozrejme, praktická výučba by mala prebiehať prezenčne, ale nevidím zmysel prezenčnej výučby teoretických predmetov, ak existuje výhodnejšia alternatíva.


Aké máš plány po skončení štúdia?

Viac rokov rozmýšľam nad tým, že by som učil. Mal som veľké problémy s učením sa na základnej a strednej škole, napriek tomu, že som učeniu venoval väčšinu svojho času. Zo skúsenosti viem, aký dôležitý je prístupu učiteľa k žiakom a aký potrebný je individuálny prístup ku každému študentovi s ohľadom na jeho silnejšie a slabšie stránky. Nemôžeme predsa hovoriť o tom, že každý je iný a každý vyniká v niečom inom, keď namiesto toho, aby sme prednosti študentov rozvíjali, meriame všetkých rovnakým metrom. Ale toto je idealistická predstava. Kedysi som tiež túžil založiť si vlastnú reklamnú agentúru, ale pravdepodobne bude lepšie, ak sa najprv v nejakej zamestnám, aby som videl, o čom to je a popri tom by som pracoval na nejakom vlastnom projekte. Už dlhšie robím na vlastnej doskovej hre a pokiaľ by to šlo, nebránil by som sa jej publikovaniu.